Sériový šikanista je dospelý na povrchu, ale vo vnútri je ako dieťa. On alebo ona je ako dieťa, ktoré nikdy nevyrástlo. Človek má pocit, že šikanista je emocionálne retardovaný a jeho emocionálny vývin uviazol na úrovni päť ročného dieťaťa. Šikanista si chce užívať výhody života vo svete dospelých, ale odmieta prijať zodpovednosť, ktorá s tým súvisí. V skratke môžeme povedať, že šikanista sa nikdy nenaučil niesť zodpovednosť za svoje správanie.
Pokiaľ je sériový šikanista na pracovisku, spôsob práce je neefektívny. Dôsledkami sú
rozčarovanie, demoralizácia, demotivácia, nespokojnosť a nepriateľstvo.
Šikanisti riadia nefunkčné a neefektívne organizácie. Obmena
zamestnancov a práceneschopnosť sú vysoké, zatiaľ čo morálka,
produktivita a efektivita sú nízke. Prosperita je iluzórna a takáto
organizácia je veľmi nevhodná na dlhodobé investovanie. Projekcia a
popieranie sú kľúčovými znakmi sériového šikanistu.
„Dobrý
zamestnávateľ sa mobbérov zbaví, pretože ich prítomnosť na pracovisku
je veľmi
nákladná“.
Gary Namie
Ak sú privolaní na zodpovednosť za svoje správanie, šikanisti inštinktívne odpovedajú jedným z nasledujúcich, rozpoznateľných spôsobov:
Popieranie
Šikanista všetko poprie. Variácie zahŕňajú bagatelizovanie („Toto je tak malicherné, že sa o tom ani neoplatí hovoriť….“), taktika nového začiatku („Neviem prečo sa tak chceš vŕtať v minulosti.“ a „Čo sa stalo, to sa stalo. Začnime odznova.“) - toto je vyhnutie sa zodpovednosti šikanistom a pokus odvrátiť pozornosť použitím zmierenia. Predstavte si, že by tento spôsob obrany mohli použiť všetci zločinci („ Práve som zabil 12 ľudí, ale to je už minulosť a tá sa nedá zmeniť. Tak na to zabudnime, a zamerajme sa na budúcnosť, nech môžeme spokojne žiť.“ - väzenia by hneď boli prázdnejšie).
Odplata
Šikanista začne protiútok. Šikanista rýchlo a nepozorovane prejde od popierania k agresívnemu protiútoku prostredníctvom protichodnej kritiky a obvinení často založených na prekrúcaní a vymýšľaní. Klamstvo, maskovanie, pretvárka, pokrytectvo a obviňovanie sú charakteristickými znakmi tohto štádia. Cieľom je vyhnutie sa odpovediam na otázky a tým aj vyhnutie sa prijatiu zodpovednosti za ich správanie. Terč je často prinútený, aby poskytol ďalšie dlhé vysvetlenie a tým vyvrátil šikanistove obvinenia, kým je toto vysvetlenie hotové, každý zabudne aká bola pôvodná otázka.
Predstieranie obete
V nepravdepodobnom prípade, ak popieranie a protiútok neboli postačujúce, šikanista sa uchýli k predstieraniu obete alebo predstieraniu prenasledovania prostredníctvom manipulácie emóciami ľudí, najmä vinou. Toto má často formu výlevov plaču, ktoré väčšina ľudí nedokáže zvládať. Variácie zahŕňajú zhovievavú sebaľútosť, predstierané pohoršenie, predstieranie ujmy, tvrdenia, že on/ona bol šikanovaný alebo obťažovaný, tvrdia že sú „hlboko urazený“, melodráma a martýrstvo („Ak by nebolo mňa…“) a dráma typu „ja ubožiak“ („Neviete aké je to pre mňa ťažké…bla, bla, bla…“ a „Ja som ten, kto vždy musí…“, „Vy si myslíte, že je to pre vás ťažké….“, „Ja som ten, kto je šikanovaný…“) Ďalšou taktikou je manipulovanie ostatných ľudí ako trpiteľov a terč ako pôvodcu tohto utrpenia. Alebo predstavenie falošnej obete. Niekedy šikanista predstiera „stres“ a poberie sa ne dlhodobú PN, aj keď nikto vlastne nevie prečo. Údajne podlomené zdravie môže byť použité aj na pritiahnutie pozornosti a sympatií.
- Použitím týchto reakcií je šikanista schopný vyhnúť sa zodpovedaniu na otázky, a tým aj prijatiu zodpovednosti za to čo povedal alebo urobil. Je to vzor správania, ktorý sa naučia deti do troch rokov, väčšina detí z tohto správania vyrastie, ale niektoré nie, a do dospelosti je táto technika vyhýbania sa nacvičená do dokonalosti.
- Ďalšou výhodou stratégie popierania, protiútoku a predstierania obete je, že to slúži ako provokácia. Terč, ktorému mohlo trvať mesiace, kým sa dostal až sem vidí svojho trýzniteľa unikať a je vyprovokovaný do zlostného emocionálneho výbuchu, po ktorom šikanista jednoducho povie „Vidíte, ja som vám hovoril, že je taký.“ Zlosť je jeden z mechanizmov ktorými šikanisti (a všetci násilníci) kontrolujú svoje terče. Prípravou a vyprovokovaním nenáležitého výbuchu nahromadenej zlosti uštedrí šikanista svoj konečný úder a z obete vyrobí páchateľa.
- Ak je volaný na zodpovednosť môže odpovedať šikanista-dospelý jedinec výlevmi a plačom. Ak máte do činenia so sériovým šikanistom, ktorý práve predviedol tento manéver, seďte pasívne a upriamte svoju pozornosť na vzor správania, ktoré práve predviedol, a potom účel tohto manévru. Potom si znova pýtajte odpoveď na svoju otázku.
- Šikanisti sa spoliehajú na popieranie ostatných, ktorých zmanipuloval. Taktiež na fakt, že terču, nikto neuverí („ste si istý, že toto sa naozaj deje", „Je ťažké tomu uveriť - ste si istý, že sa vám to len nezdá?“). Často sa pýtajú terčov, prečo nenahlásili obťažovanie už skôr, a oni zvyčajne odpovedajú „lebo som si myslel, že mi nikto neuverí.“ Bohužiaľ - majú zvyčajne pravdu. Kvôli Jekyll/Hide povahe, klamstvám a uveriteľnosti nikto nemôže, alebo nechce uveriť.
- Popieranie je často používané aj sexuálnymi násilníkmi. Násilníci sa sebavedome, až arogantne spoliehajú na to, že obetiam nikto neuverí a často to povedia obeti do očí hneď po sexuálnom útoku, keď je obeť ešte v šoku.
- Terče šikanovania na pracovisku čelia rovnakým postojom manažérov, keď ohlásia šikanovanie zo strany kolegu. V pracovnom prostredí šikanista zmanipuluje jedného, alebo dvoch kolegov. V malom kolektíve môže zmanipulovať všetkých, ktorí podporia jeho popieranie, ak je šikanista privolaný k zodpovednosti.
Obraz
Sériový šikanisti prechovávajú hlbokú nenávisť ku každému, kto dokáže vystihnúť profil ich správania, či už verbálne alebo písomne spôsobom, ktorý pomáha ostatným ľuďom vidieť pod ich masku klamstiev. Zvyčajnou, inštinktívnou odpoveďou je začatie osobného útoku na nedostatok odbornosti a práva rozprávať o narušených osobnostiach, psychopatoch atď., zatiaľ čo si sami vyhradzujú právo rozprávať o hocičom – no celý čas do debaty sami ničím neprispejú.
Sériový šikanisti neznášajú vidieť samých seba a svoje správanie ako "v odraze zrkadla".
Projekcia
Šikanisti premietajú svoje nedostatky, správanie atď. na ostatných ľudí, aby sa vyhli pohľadu na vlastné nedostatky a robili s tým niečo (zistiť niečo o sebe môže byť pre niekoho veľmi bolestné), a aby odviedli pozornosť od seba a svojich nedostatkov. Projekcia je dosahovaná prostredníctvom obviňovania, kritiky a obvinení. Keď si toto uvedomíte, tak každá kritika, obvinenie atď., ktorú šikanista povie o svojom terči je v skutočnosti priznaním a odhalením ich vlastností a chýb. Táto znalosť môže byť použitá na predpokladanie šikanistových vlastných pokleskov, napr. ak šikanistove obvinenia narážajú na nevhodné sexuálne správanie alebo finančné porušenia, je pravdepodobné, že v minulosti šikanista tieto priestupky páchal. Ak šikanista vznesie obvinenie z obťažovania (takéto obvinenie zvyknú byť vágne a nešpecifické), je to pravdepodobne šikanista, kto obťažoval. Ak šikanista vznesie obvinenia, povedzme, „zbabelosť“ alebo „negatívne postoje“ je to šikanista, kto je zbabelec alebo má negatívne postoje.
- Za týchto okolností by mal šikanista chápať, že ak vytvára falošné a nepodložené obvinenia, bude aj sám vyšetrovaný.
- Keď sú symptómy psychiatrického zranenia viditeľné aj ostatným, väčšina šikanistov pripraví pascu duševného zdravia, tvrdiac, že terč je „duševne chorý“ alebo „duševne nestabilný“ alebo má „problém s duševným zdravím“. Je pravdepodobné, že toto je projekcia šikanistovho vlastného problému s duševným zdravím. Ak je táto pasca použitá na vás, bráňte sa tým, že sa jedná o „projekciu“ proti prípadnému disciplinárnemu postihu alebo podaniu na súd.
- Je kľúčovým, identifikačným znakom, že osoba s poruchou osobnosti alebo psychopat, keď je volaný na zodpovednosť obviní osobu, ktorá ich odhaľuje. Túto osobu následne obviní že on/ona je ten, kto má poruchu osobnosti.
